Čo je to nedobrovoľná pozornosť?

Každú minútu, ak je človek bdelý, no bdelý, sa jeho záujem o niečo alebo niekoho zostrí. Takto funguje elementárny druh pozornosti, a to mimovoľná pozornosť. Tento druh činnosti myslenia je vlastný veľmi malým deťom aj dospelým. O tento druh pozornosti však nie sú ukrátené ani zvieratá.

Najprv sa pozrime na otázku - čo je to pozornosť vo všeobecnosti a ako funguje. Pozornosť sprevádza každú našu činnosť. Bez takejto vlastnosti psychiky by ľudstvo nemohlo prežiť v zložitom svete.

Táto funkcia môže mať svoje vlastné parametre aj svoje vlastné charakteristiky. Poskytujú živú charakteristiku schopností a schopností ľudskej osoby. Zvážme ich podrobnejšie.

• Koncentrácia určuje silu koncentrácie na objekt. Zároveň sa značne zredukuje okruh predmetov pre silné nadšenie a prebieha hĺbková štúdia predmetného predmetu.
• Objem môže obsahovať také množstvo predmetov, ktoré je jednotlivec schopný súčasne vnímať. Závisí to od individuálnych možností človeka, a to od odborných schopností, od objemu krátkodobej pamäte, od životných skúseností atď.
• Distribúcia dáva človeku schopnosť sústrediť svoju pozornosť na niekoľko predmetov naraz.Distribučná schopnosť je spojená predovšetkým s pracovnými alebo vzdelávacími aktivitami. Pri realizácii distribúcie záujmu v oddelení optimálnej excitability mozgovej kôry dochádza k čiastočnej inhibícii, vďaka ktorej sú tieto oblasti schopné kontrolovať súčasné vykonávanie niekoľkých funkcií naraz. Osoba môže vykonávať napríklad tieto činnosti: piť kávu, čítať a písať informácie. Čím rozvinutejšia je distribučná funkcia človeka, tým ľahšie môže súčasne vykonávať rôzne druhy činností.
• Stabilita riadi koncentráciu pozornosti na určitý čas na objekt alebo na jeho oddelenú časť. Stabilita pozornosti priamo závisí od rôznych vykonaných akcií alebo dojmov z výsledného obrazu.
• Opačnou vlastnosťou odolnosti je rozptýlenie. Zvyčajne sa prejavuje váhaním alebo oslabením koncentrácie, keď sa človek pozerá na predmet. Treba pamätať na to, že aj pri namáhavej práci dochádza k výkyvom nadšenia. A ak majú takéto výkyvy krátke intervaly, neovplyvňujú stabilitu záujmu.
• Prepínanie záujmu spočíva v jeho prenose z jedného objektu na druhý. Ak sa povaha činnosti dramaticky zmení a vyvstane stanovenie nových úloh, dôjde k prepínaniu záujmu z jedného objektu na druhý. V tomto prípade človek používa dobrovoľné úsilie.

Potrebujete vedieť nasledovné.

• S emóciami priamo súvisí aj pozornosť. Okrem toho závisí od zmien v ľudskom organizme, a to od fyziologických pomerov (reakcie dýchania, motora a ciev). Koncentráciu záujmu zabezpečujú všetky motorické funkcie ľudského tela.
• Pozornosť človeka je zameraná na obsah obrazu. Riadi tento imaginatívny obsah a formuje duševné činy jednotlivca.
• Pozornosť môže mať v niektorých prípadoch obmedzené schopnosti. Stáva sa to vtedy, keď informácie z rôznych stimulov vytvárajú všeobecné rušenie a kapacita spracovania mozgu dosiahne limit. Napríklad, keď človek pozerá v televízii zaujímavý film a na plynovom sporáku je rýchlovarná kanvica. Často to vrie, keďže mozgová aktivita človeka je zameraná na pozorovanie živých obrazov odohrávajúcich sa na obrazovke.

Pozornosť je tvarovaná a rôznorodá. Je rozdelená na takéto typy.

• Svojvoľný. Táto funkcia sa prejavuje, keď človek vynaloží určité úsilie, aby obrátil svoju duševnú činnosť na niečo alebo niekoho. Toto zameranie je potrebné na zvládnutie nových vedomostí alebo informácií. Táto funkcia sa u ľudí vyvíja v priebehu rokov a nie je mu daná pri narodení. Rozvoj inteligencie priamo závisí od jej formovania. Hlavnou funkciou takejto pozornosti je aktívna regulácia priebehu duševných procesov. Napríklad vďaka práci dobrovoľnej pozornosti môže človek získať potrebné informácie z pamäte.
• Nedobrovoľná pozornosť je veľmi odlišná od dobrovoľnej, pretože je zvyčajne spôsobená vonkajšími príčinami. Zároveň človek nevyvíja žiadne zvláštne úsilie a nestanovuje si žiadne ciele, aby obrátil svoj pohľad na vzniknutý obraz. Nedobrovoľný záujem sa môže zapnúť a fungovať bez akéhokoľvek úsilia zo strany ľudského vedomia. Dokáže tiež rýchlo prepínať z objektu na objekt. Podnetom na vzbudenie mimovoľného záujmu sú rôzne potreby jednotlivca, ktoré sú pre neho veľmi významné. Nedobrovoľná pozornosť tiež silne závisí od všeobecného smeru vedomej činnosti a charakteru človeka.Môže vzniknúť aj vtedy, keď sa vedomé zámery a vôľové snahy zo strany vedomia človeka nijako neprejavia. Vďaka uvažovanému faktoru sa jednotlivec môže rýchlo orientovať v neustále sa meniacich podmienkach prostredia. Práve kvôli zahrnutiu nedobrovoľnej pozornosti sú zvýraznené objekty, ktoré sú v súčasnosti najdôležitejšie.
• Existuje aj post-spontánna pozornosťktorá zahŕňa časť dobrovoľnej aj nedobrovoľnej pozornosti.

Nedobrovoľnú pozornosť možno nazvať emocionálnou a pasívne zmysluplnou. Človek sústreďuje svoju pozornosť na informáciu alebo na objekt len ​​preto, že práve v tomto momente sú pre neho tieto faktory najvýznamnejšie. V momente zotrvačnosti vzniká závislosť od objektu záujmu. Zároveň človek nevynakladá osobitné úsilie na vzrušenie svojej duševnej činnosti. Ak je pozornosť spôsobená návalom emócií, potom sa spojenie medzi objektom pozornosti a záujmami, potrebami alebo emóciami stáva najstabilnejším. A ani v tomto prípade nejde o špeciálne nasmerované sústredenie na objekt.

Akýkoľvek stimul, ktorý má určitú silu pôsobenia, priťahuje záujem tak či onak. K nedobrovoľnej pozornosti dochádza v dôsledku nárastu intelektuálnych, estetických alebo morálnych pocitov. A tento proces nie je vhodný na žiadnu reguláciu. Toto všetko sa deje preto, lebo človek, keď nastane daný faktor, prežíva buď obdiv, alebo sklamanie, alebo bolesť, alebo rozkoš atď.

Človek nemôže žiť bez toho, aby sa naučil niečo nové a zaujímavé. Záujem pomáha ľuďom spoznávať svet. Bez tohto faktora si nemožno zapamätať významné detaily, ktoré sa vyskytujú okolo kohokoľvek z nás. Navyše ochranné a orientačné reflexy nútia naše vedomie reagovať rýchlosťou blesku na nezrozumiteľné zvuky alebo jasné svetlo. Niekedy takéto prejavy zachránia život človeka v extrémnej situácii. Napríklad, keď sa k nemu blíži auto so zapnutými majákmi a bzučiacou húkačkou. Okamžitá reakcia na novovzniknuté okolnosti navyše prinúti každého z nás urobiť správne rozhodnutie v prípade prejavov problémov z vonkajšieho sveta. Vďaka pozornosti, ktorú zvažujeme, dokážeme izolovať hrozbu, ktorá vzišla zo všeobecného obrazu, a štruktúrovať naše správanie tak, aby zostalo úplne bezpečné.

Mechanizmus mimovoľnej pozornosti sa formoval spolu s evolučným vývojom ľudstva. Naši predkovia museli dostať jedlo nie v supermarketoch, ale vo voľnej prírode, kde sa neustále stretávali s dravcami. Preto práca vyššie uvedeného mechanizmu u každého rozumného človeka nastáva automaticky a funguje nezávisle od vedomia. Reakcie tohto druhu sa môžu vyskytnúť, keď nastanú nasledovné:

• pohyb akéhokoľvek objektu (akýkoľvek pohyb môže byť potenciálne nebezpečný);
• keď sa objaví nový a nevysvetliteľný jav (to, čo je neznáme, môže byť nebezpečné);
• veľmi hlasný alebo silný náraz (náhly zvuk alebo jasné svetlo môže naznačovať nebezpečenstvo).

Akákoľvek ľudská činnosť by mala byť zaujímavá. Aktivita dáva každému z nás príležitosť žiť a tvoriť naplno. Záujem len hrá rolu tej lokomotívy, ktorá posúva náš život dopredu. Zvážte podmienky, za ktorých dochádza k nedobrovoľnej pozornosti.

• Ak zaznie nejaký zvuk. Akékoľvek zvýšenie alebo zníženie tónu môže tiež pritiahnuť pozornosť ľudí.
• Pauza. Keď k nemu dôjde, človek začne prejavovať záujem.Ak napríklad nahlas hrala hudba a náhle utíchla, človek hľadá príčiny tohto problému a tak sa prejavuje jeho bezprostredný záujem.
• Svetlé farby a svetlo. Ak sa lampa neočakávane rozsvieti, potom osoba nedobrovoľne prejavuje zvedavosť na túto udalosť. Jasné odtiene poľných kvetov môžu vzbudiť potešenie a záujem zo strany jednotlivca.
• Akýkoľvek pohyb, ktorý sa okolo nás začne diať, tiež vzbudzuje záujem. Náhly poryv vetra môže rozhýbať vlasy alebo oblečenie. Tento pohyb prírody priťahuje mimovoľnú pozornosť.
• Emocionálny nárast. Pri pohľade na akúkoľvek jasnú udalosť sa nevyhnutne aktivuje záujem človeka. Napríklad, ak vidí nestranný incident, potom táto udalosť vyvolá emócie a zameria sa na problém.
• Záujem môže vzbudiť aj humor. Vždy so zvedavosťou pozeráme na rôzne obrázky, ktoré upútajú nevtieravým vtipom.

Mimovoľná pozornosť má rôzne podoby. Pozrime sa na túto otázku podrobnejšie.

• Nedobrovoľne. Prejavuje sa to vtedy, keď sa človek pri nejakom oddychu jednoducho pozerá na predmety. Všetko závisí od individuálneho vnímania, pretože pozornosť v tomto prípade priťahujú predmety, ktoré sú pre konkrétneho jednotlivca najvýznamnejšie. Niekto napríklad miluje prírodu. V uvoľnenom stave dáva pozor na šumenie lístia a vibrácie kmeňov stromov.
• Nútené. Navrhnuté pre kontrasty: predmety sa pohybujú rýchlo alebo náhle, priťahujú oko svojou jedinečnosťou a novosťou alebo majú fyziologický význam. Práve tento typ mimovoľnej pozornosti je založený na ľudských inštinktoch. Napríklad chlap vidí krásne dievča a to vzbudzuje skutočný záujem.
• Obyčajný. Na základe každodenných činností a algoritmov. Zvyčajne je tento smer spojený s profesionálnymi alebo vzdelávacími aktivitami osoby. Považuje sa za najvyššiu formu nedobrovoľnej pozornosti, keďže má všetky znaky dobrovoľnej pozornosti.