Perfekcionista: kto to je a ako prestať byť?

Perfekcionisti sú komplexní ľudia. Ťažko sa s nimi žije a pracuje, no oni sami to majú ťažké. Veľa problémov, ktoré sprevádzajú túžbu dosiahnuť dokonalosť, narúša šťastie. Tento článok vám prezradí, čo je základom perfekcionizmu a čo robiť, ak perfekcionizmom trpíte vy alebo niekto z vašich blízkych.

V modernej psychológii sa perfekcionizmus chápe ako štruktúra viery, v ktorej si človek je istý, že ideál existuje, a snaží sa oň zo všetkých síl. Nedokonalý výsledok činov sa pre neho rovná neúspechu, totálnemu zlyhaniu. V praxi to znamená neurotický postoj k tomu, čo sa deje. Perfekcionista sa od prokrastinátora líši vysokou pracovitosťou, no výsledky jeho práce mu vyhovujú len málokedy.

Existuje niekoľko druhov perfekcionizmu. Líšia sa smerom.

• Samoriadený - človek sa neustále snaží byť v súlade so svojimi vlastnými predstavami o ideáli.
• Zamerané na iných - človek kladie vysoké nároky na ostatných, snaží sa, aby ich činy a vzťahy boli ideálne.
• Zamerané na okolitý svet - ide o špeciálnu formu, v ktorej človek vyznáva filozofiu idealizmu, je presvedčený, že všetko na svete by malo byť mimoriadne správne.
• Sociálnej - človek pociťuje silnú potrebu dodržiavať uložené sociálne normy a určité štandardy, plniť očakávania druhých.

Téma perfekcionizmu je široko odkrývaná v umení a filozofii a často sa jej dotýkajú obchodné školenia.... Môže sa prejaviť rôznymi spôsobmi.Najčastejšie sa človek snaží priviesť akékoľvek zo svojich činov k ideálnemu súladu s jeho vlastnými predstavami o tom, ako by všetko malo skutočne byť. Zároveň sa prejavuje zvýšená pozornosť k detailom a maličkostiam. Ak sa niečo pokazí, perfekcionista môže prejaviť agresiu alebo depresiu.

Normy, ktoré si človek s perfekionizmom nastavuje, sú vždy veľmi vysoké. Spokojnosť s výsledkom sa preto väčšinou nedosiahne. Chyby a zlyhania sú mimoriadne bolestivé.

Perfekcionista je človek, ktorý sa vo všetkom snaží o ideál, nech robí čokoľvek. Podstatu definície v jednoduchých pojmoch najlepšie pochopíte na konkrétnom príklade. Obyčajný človek a perfekcionista dostávajú rovnakú úlohu v rovnakom čase. Majú minimálne požiadavky, termíny dodania prác. Obaja zamestnanci vedia, že skoršie dodanie bude mať za následok skoršiu platbu za prácu.

Bežný človek si načrtne plán, všetko si premyslí a začne konať, pričom v priebehu práce robí úpravy v závislosti od vývoja situácie. Práca nie je plynulá – niekedy sa spomaľuje, inokedy zrýchľuje. Ale do termínu to odborník zvládne a je s touto skutočnosťou a so sebou celkom spokojný.

Čo robí perfekcionista? V počiatočných fázach plán mnohokrát reviduje, snaží sa ho zdokonaliť, znova a znova ho reviduje, aby všetko vyhovoval. Ale to zvyčajne nefunguje, perfekcionista znervóznie, znepokojí sa, opäť zmení plány, a tak ubehne takmer celý vyhradený čas. Keď je termín veľmi krátky, perfekcionista na seba zvyšuje tlak a prácu väčšinou nestihne odovzdať načas. Dostane čas navyše, počas ktorého brilantne zrealizuje to najlepšie zo svojich plánov. Zákazník je vo všeobecnosti spokojný, no nabudúce sa skúsi obrátiť na obyčajného špecialistu, na spoľahlivejšieho vykonávateľa.

Dá sa odlíšiť perfekcionista od priemerného človeka mimo práce? To je možné. Perfekcionisti sa usilujú o krásu a ideál vo všetkom, čo často vedie k rozvoju syndrómu. Takíto ľudia milujú prechádzky v prírode, dokážu hodiny obdivovať krásy sveta. Ale do tej či onej miery je to spoločné pre každého. Nasledujúce znaky naznačujú perfekcionistu:

• človek je vždy kritický k svojim činom, nespokojný s nimi;
• očakávania, ciele a plány človeka sú grandiózne, niekedy úplne nedosiahnuteľné;
• drobné chyby môžu človeka na dlhú dobu deaktivovať, znepokojovať, trpieť;
• neexistuje žiadne sebavedomie a sebadôvera: aj so značnými skúsenosťami v jednej alebo druhej oblasti perfekcionista pred začatím podnikania zažíva vnútorné muky, či sa s úlohou vyrovná;
• často sa porovnávajú s ostatnými, pričom takmer vždy nie sú v ich prospech.

Perfekcionisti podľa psychológov potrebujú pomoc. Ich správanie je na hranici frustrácie a ak niet pomoci, potom je vysoká pravdepodobnosť, že skôr či neskôr človek jednoducho prekročí neviditeľnú hranicu medzi normou a paranoidnou poruchou a liečba bude nevyhnutná.

Perfekcionizmus sa často zamieňa s pedantizmom. Tieto pojmy sú skutočne podobné, ale rozdiely medzi nimi sú značné. Rozdiel medzi pedantom a perfekcionistom je obrovský. Po prvé pedantnosť je vrodená alebo v ranom veku charakterová črta... A perfekcionizmus nie je charakterová črta, ale opodstatnená duševná odchýlka.

Pedant koná naschvál, jeho túžba zušľachťovať maličkosti je jeho obvyklým správaním, formalizmom, v ktorom si je plne vedomý. Perfekcionista často neovláda svoju túžbu po dokonalosti, len to tak cíti.

Pedant je na seba náročný, no v prípade chýb je pokojný, poriadok je pre neho dôležitý, no jeho porušenie nevyvolá búrlivú vnútornú reakciu... Pedant len ​​pokojne začne dávať veci do poriadku. Jeho dom je vždy čistý, v práci sa riadi pokynmi, je veľmi úhľadný.

V zásade si nevie užívať život, len ťažko sa prispôsobuje meniacim sa vonkajším podmienkam. Je pre neho ťažké budovať vzťahy s priateľmi a členmi opačného pohlavia. Nevie, ako odpočívať, rozvíja v sebe zvyk neustále pracovať. Možno nedodržia tieto pokyny, meškajú a zlyhajú, ale boja sa robiť chyby a byť kritizovaní.

Pedanti sú celkom radi, keď sa im darí v malých cieľoch. Perfekcionisti si takéto ciele nekladú, ich projekty sú vždy grandiózne, a preto sa pripravujú o strednú radosť. Pedantického človeka takmer nezaujíma, čo si o ňom ľudia myslia alebo hovoria za jeho chrbtom, zatiaľ čo pre perfekcionistu je veľmi dôležité, aký dojem urobil. Odsúdenie môže „vyraziť zo sedla“ na dlhú dobu.

Pre pedantskú osobnosť je dôležitá forma. Je to formulár, a preto splnenú úlohu stokrát skontroluje. Pre perfekcionistu záleží len na obsahu - čím je naplnená forma, a preto často porušuje podmienky a dohody.

Títo aj iní vykazujú zvýšený sklon k úzkostným poruchám, častejšie ako iní trpia stresom, sú v „zóne psychického rizika“.

Perfekcionista má vždy v hlave mrzutého vnútorného kritika a to nejako ovplyvňuje jeho správanie. Rozdiely medzi pohlaviami sú zanedbateľné, ale stále existujú.

Zástupcovia silnejšieho pohlavia trpiaci perfekcionizmom môžu pôsobiť ako sebavedomí, všemocní ľudia, no v skutočnosti sú veľmi citliví na kritiku a upozorňovanie na chyby. Berú zložité projekty, no často meškajú so začiatkom, nevedia prísť na to, kde začať podnikať, aby bolo všetko dokonalé – proces aj výsledok. Perfekcionista sa snaží byť kompetentný a dobre informovaný v mnohých oblastiach vedomostí naraz, pričom sa mu to len zriedka podarí.

Pracovný stôl takéhoto zamestnanca môže byť vždy v úplnom poriadku, prípadne môže byť zavalený papiermi a odpadkami. Vo vzťahu sa títo muži tiež snažia dodržiavať určité vnútorné predstavy o tom, ako by všetko malo byť, a preto môže byť neuveriteľne ťažké vybudovať si s nimi skutočné, dôveryhodné vzťahy.

Dámy s perfekcionizmom sú citlivé na tie najmenšie nedostatky vlastného vzhľadu, snažia sa ho doviesť k dokonalosti, čo ich často tlačí k neustálym vyčerpávajúcim diétam, až k plastickej chirurgii. Rovnaký prístup platí pre všetko – upratovanie, varenie. Drobné detaily naberajú neprimeranú váhu a často zatieňujú pôvodný účel. Vo vzťahu majú takéto dámy tendenciu vnucovať svoje predstavy o ideálnom partnerovi, je pre nich ťažké potešiť. Budovanie plnohodnotných vzťahov s nimi, rodina môže byť veľmi ťažké, pretože sa musíte neustále prispôsobovať a zodpovedať ich ideálnym modelom sveta.

Obaja majú ďalšie spoločné črty.

• Pre perfekcionistu je ťažké robiť rozhodnutia - to platí aj pre výber oblečenia a výber stratégie konania.
• Začaté podnikanie nie je vždy dokončené. Zastaviť ho môže prvý neúspech alebo nečakaná prekážka, s ktorej existenciou sa vopred nepočítalo.
• Prítomnosť „čiernobieleho“ myslenia. Perfekcionista vyžaduje buď všetko, alebo nič. V každodennej reči často používajú slová a frázy ako „musím“, „musím“, „musíš“, „toto je tvoja povinnosť“. Neexistujú žiadne kompromisy.
• Strach zo všetkého nového. Človek sa vlastne snaží obmedziť všetko nové, ponecháva len viac či menej komfortné zóny známeho, kde je riziko, že urobí chybu, nižšie.
• Nízka alebo znížená sebaúcta... Aj keď je možné dosiahnuť úspech, človek naďalej hovorí len o tých chybách a nedostatkoch, ktoré urobil v procese implementácie, pričom si nevšimne, že vo všeobecnosti dokončil úlohu celkom úspešne.
• Osoba často zažíva úzkosť depresia, pocit devastácie, nespokojnosť so svetom a so sebou samým.
• Často perfekcionisti snažia sa kompenzovať vnútornú nerovnováhu a zmieriť sa so svetom prejedaním, konzumácia alkoholu, drog.

Psychológovia tomu veria neurotický perfekcionizmus má korene v detstve. Ak dieťa komunikuje s rodičmi napriek ich neustálej kritike a nesúhlasu, potom sa podvedome začne snažiť stať sa ideálnym. Zároveň sa však bojí zodpovednosti, neustále sa nadáva. Vyrastie a stáva sa z neho človek, ktorý vo zvyku naďalej „počuje“ vo svojom vnútri kritizujúci hlas mamy, otca, babičky či učiteľky.

Ak sa dieťaťu v detstve prejavovala láska a obdiv v závislosti od výsledkov jeho aktivít, zvyšuje sa aj pravdepodobnosť vzniku perfekcionizmu.... V tomto prípade sa bábätko začne usilovať o ideál aj preto, aby si zaslúžilo to, na čo má plné a bezpodmienečné právo – lásku.

Nielenže sa usiluje o svoju vlastnú idealitu, úprimne verí, že všetci naokolo a svet by sa k nemu mali správať rovnako. Ak sa tak nedeje a vo väčšine prípadov je to tak, objavuje sa zmätok, strata, odmietanie, čo môže viesť k strate životných hodnôt, smerníc a degradácii.

Nenazývajte perfekcionizmus chorobou. Ide o poruchu, ktorá má svoje klady aj zápory. Zvážme ich podrobnejšie.

Najprv si načrtnime plusy.

• Perfekcionisti nemôžu byť podľa definície leniví. Sú pracovití, berú seba a svoje činy vážne, vedia nájsť svoje chyby tam, kde ich iní zámerne nechcú vidieť. Zvyšuje sa schopnosť byť na seba náročný.
• Pre perfekcionistov je dôležité neustále sa učiť a zdokonaľovať svoje zručnosti, snažia sa rozvíjať, zdokonaľovať, je pre nich dôležitý osobný rast, vo svojom podnikaní dokážu dotiahnuť zručnosti na úroveň skutočného majstrovstva.

Ale sú tu aj nevýhody.

• Exaktnosť často dosahuje patologické rozmery a kritickosť nie je vždy opodstatnená a úmerná stupňu chyby. Znižuje sa sebaúcta, a to bráni človeku adekvátne a objektívne vnímať seba, druhých a svoje miesto vo svete.
• Kritika je vnímaná bolestne, prináša utrpenie a skúsenosti. V tomto ohľade je úroveň podráždenosti vždy zvýšená, môžu sa objaviť nudné a obsedantné stavy.
• Ale hlavná nevýhoda možno spočíva v neschopnosti stanoviť si normálne, dosiahnuteľné ciele. Perfekcionisti, ktorí uvažujú o vzdialených a nedosiahnuteľných horizontoch udalostí, nevenujú pozornosť tomu, čomu by sa v danej chvíli skutočne mali venovať, a preto ich ciele často zdrvujúco zlyhávajú.

Ak ste perfekcionista, nedokážete ním prestať byť zo dňa na deň.Nie je potrebné liečiť tento stav, ak nie sú žiadne sprievodné poruchy, ale je potrebná korekcia. Najlepšie je vyhľadať pomoc odborníka - psychológa alebo psychoterapeuta, pretože s poruchou sa musíte vysporiadať s jasným pochopením jej príčin. Pomôžu aj niektoré odporúčania.

• Analýza situácie... Napíšte si na papier výhody, ktoré vám váš perfekcionizmus dáva, a nevýhody a nepríjemnosti, ktoré vám prináša. Vyhodnoťte vplyv každého faktora, dobre zvážte, ako ovplyvnil váš osobný život, kariéru, štúdium, zdravie. Získané údaje pomôžu zostaviť správny plán nápravy a získania rovnováhy. Ak je "zaujatosť" pozorovaná v osobnom, venujte viac času práci, ak v práci - násilne si vynucujte čas na odpočinok a osobné.

• Všetko alebo nič už nefunguje. Tento princíp treba v sebe usilovne a usilovne vykoreniť. Prekonať to nebude možné hneď, ale aj malý pokrok je už krokom k náprave. Nemôžete robiť všetko na sto percent. Toto je vaše nové pravidlo. Vyhraďte si právo urobiť pár chýb denne, aby ste jasne rozlíšili pracovný a osobný čas. Hneď ako skončí prvá, nechajte všetko tak a choďte si oddýchnuť.

• Vedomé chyby. Zámerné robenie malých chýb vám môže pomôcť prekonať pocit viny. Viete, ako konať, ale dovoľte iný postup, dajte si právo robiť chyby v maličkostiach. Hlavnou vecou nie je nadávať si, pretože chyba bola úmyselná. Berte to ako cvičenie v pokore a sebaprijatí.

• Za úspech sa častejšie chváľte.... Zhrňte tieto výsledky každý deň ako pravidlo. Pochváľte sa za to, čo ste urobili, za malý pokrok smerom k veľkému cieľu, doprajte si niečo vo voľnom čase. Postupne sa chvála stane zdravým zvykom a miera sebakritiky začne prirodzene klesať.

• Pracujte so svojimi cieľmi a prioritami. Nedovoľte, aby bol váš zoznam úloh preťažený, je lepšie robiť menej, ale lepšie. Časovo rozložte ciele, najskôr sa pustite do toho najdôležitejšieho. Keď robíte akúkoľvek úlohu, stanovte si prísne časové rámce a termíny, ktoré vám pomôžu zvládnuť každú úlohu postupne.

• Zamerajte sa na proces častejšie. Váš bod pozornosti by mal byť na procese, nie na výsledku. Zabudnite na hlavný cieľ, sústreďte sa na tú časť práce, ktorú práve robíte. Neúspechy a zlyhania berte ako skúsenosť a príležitosť rásť, a nie ako výhovorku na to, aby ste upadli do depresie alebo začali na sebe hľadať strašné chyby.

• Vzdajte sa túžby ovládať všetko. Mnohé udalosti nemôžete ovládať vy osobne, a preto ich nechajte voľne plávať, prestaňte si vnucovať svoju vôľu, diktovať si podmienky a klásť požiadavky. Akýkoľvek váš pocit, vrátane lenivosti, chamtivosti a iných nepríjemných vlastností, má plné právo na existenciu. Regulujte ich, ale nepotláčajte ich a snažte sa priblížiť k nejakému ideálu.

• Budujte si sebavedomie. To je pre perfekcionistov najťažšie dosiahnuť. Ale nič nie je nemožné. Každý deň sa starajte nielen o svoje podnikanie, ale aj o svoj vzhľad, telo, zdravie, vzdajte sa zlých návykov. Upravte svoj denný režim tak, aby ste mali dostatok času na spánok a odpočinok. Používajte meditačné techniky, auto-tréning.

Keďže perfekcionisti majú tendenciu venovať väčšiu pozornosť detailom a detailom, odporúčajú sa pre profesie, ktoré túto kvalitu vyžadujú, napríklad účtovníctvo, architektúra, vedecké činnosti.

Pri výbere druhu činnosti by na to takíto ľudia mali pamätať tímová práca je pre nich dosť náročná, no jednotlivé projekty sú presne to, čo potrebujú, v nich bude perfekcionista ľahko odhaliť svoj potenciál a ukázať svoje vedomostné majstrovstvo. Perfekcionisti sú vynikajúci programátori a vývojári rozhraní, analytici.

Pre väčšinu normálnych ľudí bude desivé byť pod dohľadom takého vodcu, jednoducho nedokážu držať krok s tempom, ktoré im šéf nastavil. Ak si človek uvedomí svoju frustráciu a urobí všetko pre to, aby minimalizoval negatíva, tak časom dokáže prevziať riadenie projektov.

Pre perfekcionistov je ťažké pracovať v oblasti umenia a kultúry, kde nehrajú rolu maličkosti, dôležitá je len autorova myšlienka, nápad, let fantázie. Zvyčajne robia zlých hercov alebo spisovateľov, novinárov a hudobníkov. Ale snaha o ideál bude veľmi, veľmi užitočná v niektorých typoch ekonomickej činnosti, pri plánovaní, analýze. Pre perfekcionistu sú nežiaduce aj profesie ako učiteľ a lekár. Ale jeho vlastnosti sa dokonale využívajú v dizajne, kresbách, v dizajnérskych činnostiach.