Etiketa

Základné pravidlá mravného správania

Základné pravidlá mravného správania
Obsah
  1. Vlastnosti morálneho správania
  2. Pravidlá mravného správania

Morálka je získaná osobnostná črta, dodržiavanie určitých pravidiel, ktoré sú v súlade s rozhodovaním o konkrétnom konaní vo vzťahu k ostatným. Takmer vždy vychádza z náboženskej morálky, miestnych zvykov, filozofických presvedčení či rodinných tradícií. Mnohým sa zdá byť synonymom morálky či etiky. Tak teda čo bude pre niekoho morálne, pre iného môže byť považované za neprijateľné... Štruktúra morálky závisí od sociálneho smerovania.

Vlastnosti morálneho správania

Morálne správanie predpokladá, že človek môže mať určité vlastnosti. Zvážme ich podrobnejšie.

Obetovať sa

Je to ochota zatlačiť osobné potreby a priania do úzadia. Vo svojej extrémnej podobe je obeta ochota vzdať sa svojho života, aby sme zachránili iného človeka. Ale toto je extrémny prípad. Existujú dve hlavné formy obetí:

  • Stimulované vonkajšími faktormi, napríklad morálne učenie, príbehy o sebaobetovaní niekoho iného, ​​hrdinstvo, ako aj iné metódy vzdelávania. Pre túto formu je charakteristická prítomnosť opodstatneného zmyslu pre povinnosť, ako aj pocit viny v prípade jej nesplnenia.
  • Prirodzená forma obety alebo sebaobetovania je charakteristická pre úzko súvisiace vzťahy, kde sú ústupky pre pokrvného člena rodiny predpísané na podvedomej úrovni. Tu vzniká prirodzený altruizmus. Častým prejavom je pomoc a ústupky starších členov rodiny vo vzťahu k vlastným deťom a vnúčatám.Takže v podmienkach obmedzeného stravovania dostávajú jedlo v prvom rade deti. Tento mechanizmus je obzvlášť silný medzi matkou a dieťaťom, kde nadradenosť záujmov a potrieb druhého je na úrovni pudu.

Spravodlivosť

Ide o súlad akýchkoľvek akcií s normami súboru pravidiel, ktoré si človek vyberie pre seba, ako niečo vyššie ako jeho vlastné túžby. Vyjadruje sa osobne aj vo vzťahu k činom iných ľudí. Z emocionálneho hľadiska sebaporušenie spravodlivosti vyvoláva pocity viny a túžbu po náprave.

Ak niekto poruší spravodlivosť, emócie sa pohybujú od rozhorčenia až po hnev (v závislosti od závažnosti činu a reakcie „previnilca“ na pokarhanie). Kameňom úrazu je často iná predstava o tom, čo je správne a čo nie, pretože v jednej krajine žijú ľudia rôznych kultúr.

V takejto situácii je dôležité najmä vyvážený právny rámec zo strany štátu.

Predbežné uvedomenie si akcie

Ľudia, ktorí žijú v súlade s akýmkoľvek kódexom pravidiel (bez ohľadu na povahu svojho pôvodu), si pred rozhodnutím overia svoj úmysel podobným pravidlom v zákone, ktoré považujú za správne. Niekto to robí priamo počas udalostí a niekto predstavuje rôzne situácie, ktoré môžu nastať. Každý čin je vždy kontrolovaný podľa normy. V prípade nedodržania normy platí medzi morálnymi ľuďmi právo.

Sympatie

Keď sa postavíte na miesto iného človeka, ľahšie pochopíte nielen jeho pohnútky, ale aj to, ako z neho vyzerá vaše správanie k nemu, ako aj to, ako sa v tejto chvíli cíti. Takto sa na situáciu pozrieme z dvoch strán naraz. To vám umožní lepšie posúdiť vašu činnosť. Empatia je jednou z vlastností oceňovaných v rôznych obdobiach v mnohých kultúrach, náboženstvách a myšlienkových školách. Je to jeden z predpokladov zdravej spoločnosti.

Dobročinnosť

Je to nástroj súcitu, prostredníctvom ktorého sa človek, ktorý prenikol do problémov druhého (a má možnosť mu pomôcť), snaží napraviť súčasnú situáciu. Pri riešení problémov iných morálny jednotlivec prejavuje svoje vlastné „ja“ v jednej z najvyšších foriem.

Úžas

Ide o pocit hypertrofovanej úcty, obdivu a vďaky voči tradíciám, veľkým činom, ako aj ich autorom z predchádzajúcich generácií. Prostredníctvom neho sa človek rozpúšťa v kultúre spoločnosti a zapája sa do jej pohľadov na svet. Úcta slúži na udržiavanie a zvyšovanie morálnej latky v spoločnosti tým, že vedie ľudí k hodnotným veciam. Vzbudzuje strach z nízkych skutkov pod hrozbou, že sa stanú nehodným predstaviteľom ich kultúry.

Pravidlá mravného správania

Preto, aby bolo správanie morálne, všeobecný súbor pravidiel možno vyjadriť takto:

  • Predtým, ako urobíte nejaký čin, premyslite si, aké to bude mať následky, ako to ovplyvní iných ľudí, či im to neublíži. Premýšľajte o svojich činoch vopred.
  • Pri interakcii s inou osobou myslite nielen na svoje záujmy, ale aj na záujmy kamaráta, kolegu, spoločníka na cestách. Vždy sa nájde niekto, kto urobí prvý krok a prvý ustúpi. Dobrý príklad často rezonuje, a ak taký chýba, je jasné, s kým sa obchod vedie.

Zlaté pravidlo morálky je: „robte to, čo chcete, aby sa robilo vo vzťahu k vám“

  • Všímajte si problémy iných, súcitite s nimi v ťažkých chvíľach, najmä pre osamelých ľudí a tých, ktorí nemajú na koho čakať.
  • Poskytnite všetku možnú pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Aj malá účasť iných ľudí môže dať silu niekomu, kto je v ťažkej situácii.
  • Snažte sa konať na základe informovaných rozhodnutí, ktoré nie sú odôvodnené záujmami niekoho iného.Pozerajte sa na veci abstrahovaným spôsobom (z neutrálneho hľadiska) a tiež sledujte, ako konajú iní ľudia. Aby zlo zvíťazilo, stačí nečinnosť dobrých ľudí.
  • Zaobchádzajte s tými, ktorí prišli pred vami, s úctou a ich skutkami, ak sú toho hodní. Skúste po nich dediť. Každý, kto sa usiluje o vysokú latku, síce olympiádu nevyhrá, no stále bude jej účastníkom.

K rozvoju zmyslu pre zodpovednosť by malo dôjsť už v ranom detstve. Nemorálne správanie je pre ľudí neprijateľné. Svedomie je regulátorom správania mnohých jednotlivcov. V ľudskom chápaní by duchovnosť a morálka mala byť v každom človeku. Základom etikety sú kritériá, ktoré určujú, aké akcie sú povolené. Základné normy a modely mravného správania by mal mať každý človek.

Čo je morálka a jej účel, pozri v nasledujúcom videu.

bez komentára

Móda

krása

Dom