Prečo rodičia nenávidia svoje deti?

Nenávisť k vlastnému dieťaťu sa prejavuje neochotou prijať ho dušou, popieraním jeho existencie, odmietaním. Matka a otec voči nemu cítia nechuť, nepriateľstvo, hnev a dokonca aj odpor.

Keď je pre človeka ťažké prekonať prekážky v živote, vtedy ho rodičia podporujú. Rozumejú a ľutujú svoje dieťa. Dieťa by sa nemalo báť povedať matke alebo otcovi o problémoch, ktoré sa objavili. Môže sa s nimi smelo podeliť o akúkoľvek radosť.

To, že vás rodič nemiluje, pochopíte podľa niektorých znakov.

• Úplná absencia citového spojenia medzi členmi rodiny spočíva v neochote podporovať dieťa v ťažkých chvíľach. Rodič môže plač dieťaťa ignorovať. Ešte horšie je, ak naňho začne kričať. Nepriateľskému človeku môžu z úst vyletieť nepríjemné frázy ako „Drž hubu!“
• Niekedy rodičovskú láskavosť náhle vystrieda podráždenosť a hnev. Na dieťa padá krupobitie urážlivých fráz. Nie bez fyzického násilia. Neustála kritika, napádanie, urážky vlastného dieťaťa, tresty za akékoľvek previnenie, nekonečné výčitky paralyzujú slobodu voľby malého človiečika. Niektoré deti sú udržiavané v neustálom strachu. Po dozretí sa človek snaží vyhnúť stretnutiu so svojimi rodičmi. Pociťuje úzkosť aj pri telefonovaní.
• Milujúci rodičia nevystavia svoje vlastné dieťa morálnemu ponižovaniu. Len nahnevaní ľudia môžu povedať, že syn alebo dcéra nestojí za klinec rodiča. Následne dospelé deti po celý život prežívajú pocity viny. Nevhodné správanie rodičov vyvoláva nesprávnu reakciu potomkov na prebiehajúce udalosti, a tak môžu v budúcnosti ospravedlňovať niečie ohavné činy.
• Demonštratívne ticho po žartovaní bábätka silne ovplyvňuje jeho psychický stav. Matka vyhlási bojkot a s nezbedným mužíčkom sa nerozpráva namiesto toho, aby mu vysvetlila, čo má v tejto situácii robiť.
• Narušenie osobných hraníc dieťaťa je často znakom nepriateľského postoja. Rodič si môže bez opýtania vypočuť rozhovor po telefóne, prečítať si osobný denník alebo korešpondenciu detí. Zdravý vzťah znamená, že rodič sa otvorene zaujíma o záležitosti dieťaťa a jeho priateľov. Na niečo sa bude priamo pýtať a nezabezpečí tajné sledovanie.
• Niektorým deťom je zakázané prejavovať negatívne emócie. Chudáci by sa nemali urážať, hnevať a plakať od žiaľu. Ľudský nervový systém je schopný spracovať širokú škálu zmyslov. Jednotlivec musí naplno prejaviť pozitívne aj negatívne emócie. Má plné právo radovať sa, baviť sa, hnevať sa, túžiť, trpieť. Deti, ktoré v sebe potláčajú negatívne pocity, získavajú v budúcnosti sklon k častým depresiám. Človek by mal vedieť plakať, kričať, relaxovať a nahlas sa smiať.
• Rodičia nemusia reagovať na úspechy dieťaťa v rôznych oblastiach. Niekedy jednoducho ignorujú akékoľvek správy o úspechu. Niekedy okamžite zmenia tému alebo namiesto pochvaly povedia: „No a čo?“. Niektorí si dokonca začnú robiť srandu z úspechu vlastného dieťaťa. Sú narcistické osobnosti, ktoré si na úspechy svojho dieťaťa spomínajú, až keď majú možnosť pochváliť sa kamarátom či známym.
• Často sa úplné podriadenie dieťaťa dosiahne manipuláciou.na základe prezentácie dobra vykonanej milovanej osobe alebo peňazí do toho investovaných. Potomok je povinný cítiť povinnosť, preto nie je prípustné, aby počúval hudbu, ktorá je jeho rodičom nepríjemná, sledoval nesprávne filmy a kamarátil sa s chlapcom zo zlej rodiny. Manipulátori radšej konajú prefíkane, vykonávajú skrytú kontrolu. Napríklad vystrašia dieťa z možného infarktu, pretože žiak dostane zlú známku. Počas celého nasledujúceho života žije subjekt s pocitom viny.
• Niektorí dospelí vnímajú svoje batoľa ako záťaž alebo prekážku pri dosahovaní osobných cieľov. Niekedy rodičia kvôli sebe nútia dieťa, aby sa vzdalo niektorých túžob. Dospelí kladú na prvé miesto svoje vlastné pocity. Rodič nechce prevziať zodpovednosť, a tak si neustále hľadá výhovorky. Výsledkom je, že deti musia žiť život niekoho iného. V dospelosti človek nedokáže rozpoznať svoje skutočné túžby a šťastie ho obchádza.

Psychológia dospelého človeka je taká, že keď je narušená osobná zóna pohodlia, negatívne emócie môžu smerovať k dieťaťu. Telo tak reaguje na nepriaznivé okolnosti. Napríklad žena, ktorá zostane bez podpory svojho manžela alebo svojich príbuzných, upadne do depresie. Začína sa hnevať na nevinných drobcov. Hnev sa vyvinie v nechuť k vlastnému dieťaťu.

Stáva sa, že do života manželského páru neplánovane vtrhne bábätko. Nie každý človek je pripravený zmeniť zabehnutý spôsob života. Rodičia nemôžu akceptovať narodenie syna alebo dcéry. Drobček je obvinený z krachu nerealizovaných plánov. Nevedomé odmietanie nechceného dieťaťa vystrieda nenávisť.

Niektorí muži nezvládajú domáce práce a starosti, ktoré na nich nečakane doľahli. Detský plač nedovoľuje mladému otcovi dostatočne spať. Narodenie chorého bábätka muža úplne vyvedie z rovnováhy. Postupne sa podráždenie mení na nechuť k malému kričiacemu človiečiku. Manžel sa rozpadne a opustí rodinu.

Rozvod často zmení milujúcu matku na podráždenú osobu. Dieťa sa pre ňu stáva akýmsi hromozvodom. Všetok svoj nahromadený hnev a zlosť vyhodí na drobca. Materskú lásku najskôr vystrieda podráždenie a potom nenávisť. Bábätko môže byť prekážkou pri budovaní nových vzťahov. Žena na dieťa kričí, ponižuje ho a uráža ho. Niektoré urazené dámy zdvihnú ruku proti vlastnému dieťaťu.

Dieťa často spôsobuje podráždenie u jedného z rodičov kvôli jeho podobnosti s bývalou spriaznenou dušou. Otec začína nenávidieť svoju dcéru, ktorá výzorom, chôdzou, huncútstvom pripomína dámu, ktorú nenávidí. Z rovnakého dôvodu ženu rozčuľuje vlastný syn. Negatívne emócie namierené proti zranenému manželovi alebo manželovi sa prenášajú na deti.

Niekedy otec nemiluje svojho syna, pretože v ňom cíti konkurenta. Všimol si, že jeho spoločník venuje chlapcovi viac času a pozornosti. Muž si začína myslieť, že odteraz manžel viac miluje svojho syna. Manžel sa začne hnevať a žiarliť na jej dieťa.

Extrémna láska môže viesť aj k odmietnutiu syna alebo dcéry. Rodičia sa snažia prinútiť svoje deti, aby žili podľa svojich osobných predstáv. Nenávidia svoje dospelé deti pre ich vlastné nesplnené sny. Mama s otcom chceli napríklad vo svojich dospelých potomkoch vidieť známych vedcov či dizajnérov, no nenaplnili očakávania rodičov. Sklamaní rodičia sa hnevajú a nenávidia ich do konca života. Niekedy, naopak, úspechy detí začnú otravovať. Závisť plodí hádky.

Bezhraničná láska k vnúčatám často vedie manželov k presvedčeniu, že ich deti ich vychovávajú nesprávne. Dcéru alebo syna obviňujú z úplnej nezodpovednosti. Nepriateľský postoj končí odmietnutím a nenávisťou k odrasteným deťom.

Niekedy matka nemá rada dospelú dcéru, pretože jej závidí. Vidí, ako jej dedička prekvitá, je krajšia. Samotná matka začína pomaly starnúť. Na pozadí krásnej mladej osoby sa žena cíti nepríjemne. Rodič presúva zodpovednosť za jej nepríjemné pocity na vlastné dieťa. A nenávisť vštepuje do srdca matky navždy.

Porovnávanie vedie k súťaživosti a závisti. Postupom času sa negatívne emócie vyvinú do nelásky a nepriateľstva. Niekdajšie nádherné krásky, zvyknuté byť v centre pozornosti, môžu svoju vlastnú dcéru nenávidieť celý život.

Pre deti vyrastajúce bez rodičovskej lásky je ťažké dosiahnuť v živote veľký úspech. Nenávisť k matke alebo otcovi vyvoláva rôzne choroby. Ťažko sa zmierujete s takýmto správaním vlastných rodičov. Ak je to tak, nebojte sa dať iným ľuďom šancu, aby vás milovali. Buďte otvorení a priateľskí k dôveryhodným dospelým. Trávte viac času s dôveryhodnými priateľmi a rodinou. Nebuď sám so svojím smútkom. Dlhotrvajúca osamelosť ovplyvňuje duševný a fyzický stav.

Predkovia sa nevyberajú, takže musíte prijať fakt, že máte toxických rodičov. Neobviňujte sa z toho, pretože za ne nenesiete zodpovednosť. Neospravedlňujte rodičovstvo. Zaznamenajte si do osobného denníka všetky zlé udalosti a pozitívne momenty spojené s vaším vzťahom. Nehnevaj sa na mamu. Problém nie je v tebe, ale v nej. Odpusť jej.Odpustenie vám vráti pokoj.

Minimalizujte komunikáciu s príbuznými, ktorí vás nenávidia. Dištancujte sa, utekajte od nich. Trénujte sa od detstva až po samostatný život. Naučte sa prideľovať rozpočet, používať domáce spotrebiče a vykonávať rôzne platby. Rodinné problémy by nemali byť dôvodom ukončenia školy. Zlepšite svoju intelektuálnu a profesionálnu úroveň počas celého života.

Blokujte urážky a ponižovanie. Takýmto rodičom netreba nič dokazovať. Reagujte na hrubosť v jednoslabičných slovách, snažte sa rýchlo ukončiť nepríjemný rozhovor. Neznášajte svoju bolesť na iných ľuďoch, vrátane bratov a sestier. Nekopírujte nenávistné vzorce správania svojich rodičov.

Ak ste fyzicky alebo dokonca sexuálne ovplyvnení rodičom, nesťahujte sa do seba. Požiadajte o pomoc svojich blízkych alebo ľudí, ktorým dôverujete. V zložitých prípadoch, keď je ohrozené vaše zdravie alebo život, sa nebojte podať oznámenie na políciu.

Dobrou možnosťou je vyhľadať pomoc psychológa alebo psychoterapeuta. Mali by ste úprimne povedať odborníkovi o všetkých problémoch spojených so vzťahmi medzi rodičmi a deťmi. Nepríjemnú situáciu podrobne rozoberie a povie vám, čo ďalej.

Musíte zdieľať svoje pocity s blízkymi priateľmi. Povedzte im o svojich problémoch. Úprimne sa porozprávať s dôveryhodnou osobou o zložitých rodinných vzťahoch je úľavou. Ale snažte sa nestať emocionálne závislý na tejto téme.

Vhodné je mať mentora v osobe kouča, učiteľa alebo šéfa. Opýtajte sa, ako táto osoba mohla dosiahnuť určitý úspech. Požiadajte o pomoc pri dosahovaní vašich tréningových, študijných alebo pracovných cieľov. Mentor nikdy nebude môcť nahradiť rodičov, ale pomôže pochopiť ťažkú ​​situáciu.

Nikdy neporovnávaj postoj tvojich rodičov k tebe a tvojim sestrám alebo bratom. Sami dospelí si niekedy neuvedomujú, že sa k svojim deťom správajú inak. Existujú dobré dôvody, prečo sa starať o brata alebo sestru bližšie. Rodičia sa vedia správať intuitívne. Sústreďte sa na svoj vlastný vzťah s matkou a otcom.

Pokúste sa premeniť negatívne myšlienky na pozitívne myšlienky. Napríklad váš otec vás nazval bláznom pre vašu neschopnosť modelovať. Okamžite začnite premýšľať o tom, že zapísanie sa na kurz modelovania a vykonávanie osobnej práce vám pomôže zvládnuť tento náročný obchod.

Doprajte si veľkú starostlivosť. Dávajte na seba pozor, nepodliehajte rôznym lákadlám v podobe fajčenia, alkoholu či drog. Starajte sa o svoje zdravie už od mladosti. Cvičte, jedzte správne a trávte viac času vonku.

Začnite viesť zaujímavý život plný príjemných zážitkov. Konkrétnym príspevkom do spoločenského života sa odvrátite od smutných myšlienok o zložitých rodinných vzťahoch. Aktívny spoločenský život vám pomôže zvýšiť sebavedomie a vybudovať sebavedomie. Zapojte sa do dobrovoľníckeho hnutia, zapojte sa do záujmového klubu alebo do športového oddielu. Po chvíli sa určite budete cítiť ako šťastný človek.